Poľské minisekcie
Kým u nás, v Čechách, Maďarsku, ... jednotlivé kolá turnajov mávajú obyčajne okolo 26 rozdaní, v Poľsku sa väčšinou organizujú minikolá po 10 rozdaní. Takto je organizovaný i párový turnaj v Pule.
Počas jesenného kola I. Slovenskej bridžovej ligy ma Paľo Mokráň oslovil, či by som vedel organizovať turnaje podobným spôsobom, ako to robia v Poľsku. Odpovedal som, že v zásade áno, ale vyžaduje to príslušné materiálne vybavenie - dostatočný počet boardov s kartami. Medzičasom Košický bridžový klub zakúpil ďalšie sady rozdaní do miešačky a tak môžeme poľské minikolá aj prakticky realizovať. Ak by sme nemali k dispozícii bridžmejty, tak by som túto organizačnú schému nedoporučoval, respektíve by sa dala použiť, ak by vedúci turnaja spustil ďalšie kolo bez zverejnenia výsledkov a v jeho priebehu by nahodil do skórovacieho programu výsledky predchádzajúceho kola. Vytlačil by privátne karty jednotlivých párov a rozdal by ich v priebehu hrania aktuálneho kola. Keď sú bridžmejty, tak výsledky a privátne karty možno tlačiť okamžite po odoslaní posledného výsledku, takže hráči nie sú rozptyľovaní kontrolou výsledkov počas hrania.
Poľské minikolá spočívajú v tom, že štartovné pole je rozdelené na sekcie po 10 párov a v každej sekcii sú dve päťčlenné skupiny. V sekciách sa hrá systémom Mitchell 5x2 rozdania. Napríklad ak by štartovalo 30 párov, tieto budú rozdelené na 6 skupín: A, B, C, D, E a F.
Ak by sa hralo 5 kôl po 10 rozdaní, postupne by proti sebe hralo všetkých 6 skupín:
Sekcia
Kolo A B C
1. A-B C-D E-F
2. A-C D-E F-B
3. A-D E-B C-F
4. A-E B-C F-D
5. A-F B-D E-C
Keď je počet párov deliteľný 10, tak nie je žiaden problém, ak po delení 10 je nejaký zvyšok, treba nejako ošetriť, čo robiť s týmto zvyškom.
Poľská schéma
Štartovné pole sa rozdelí na päťčlenné skupiny, posledná skupina má počet párov rovný N modulo 10, ľudovo povedané, zvyšok po delení 10. Jednotlivé sekcie sa potom skladajú vždy z dvoch päťčlenných skupín a posledná sekcia má dve päťčlenné skupiny plus appendix. V ďalšom texte budem appendix označovať písmenom X a počet párov v appendixe písmenom x.
V sekciách bez appendixu je pohyb párov a rozdaní jednoduchý, hrá sa Mitchell na piatich stoloch, páry na NS sedia, EW chodia a rozdania idú opačným smerom ako EW.
Potom stačí navrhnúť, ako sa má hrať v sekcii, kde je 10+x párov. Tento problém možno redukovať na x rovné párnemu číslu, ak x je nepárne tak x+1 je Bye, čiže kto má hrať proti Bye, pauzuje.
Takže potrebujeme mať pohyby pre 12, 14, 16 a 18 párov a pre 5 kôl, pričom páry appendixu nemôžu hrať proti sebe.
Jednotlivé päťčlenné skupiny označme A, B, C, D, ... a appendix je X.
Potom pre 19 až 28 párov dostávame nasledujúce striedanie skupín:
Sekcia: A.....B
AB CDX
AC DBX
AD BCX
Pohyb skupín z kola na kolo možno popísať jediným predpisom:
AN-AN B1..5-AE B6..10-B1..5 AE-B6..10
B11..x-B11..x
Kde A a B sú sekcie a indexy N a E sú linky v sekciách, keďže základným pohybom je Mitchell, N zodpovedá číslam párov v sekcii 1..5 a E 6..10.
Pre 29-38 párov a päťkolový turnaj dostaneme:
A B C
AB CD EFX
AD BF CEX
AF DE BCX
AE FC DBX
AC EB FDX
Pohyb skupín z kola na kolo:
AN-AN AE-BN BN-CN BE-AE C1..5-C6..10, C6..10-BE C11..x-C11..x
Pre 39-48 párov by sa postupovalo analogicky, možno hrať 7 minikôl, ale obyčajne sa hrá naďalej iba 5 minikôl, čiže jedno kolo alebo dve sa z nasledujúcej schémy vynechá:
AB CD EF GHX
AD BF CH EGX
AF DH BG CEX
AH FG DE BCX
AG HE FC DBX
AE GC HB FDX
AC EB GD HFX
Pri ešte vyššom počte párov sa znova obvykle hrá 5 poprípade 6 kôl a skupiny sa presúvajú tak, aby boli linky vyvážené, teda aby približne rovnako často hrali páry na tej istej i protiľahlej linke.
Ako sa hrá, ak zvyšok po delení je 9? Jedna skupina má iba 4 páry, ak sa použijú vyššie popísané schémy tak by to bola skupina A, čiže páry z A skupiny odohrajú o dve rozdania viac, než zostávajúce páry. Ak je naopak počet párov v X nepárny, tieto odohrajú za celý turnaj o dve rozdania viac, než ostatné páry.
Na väčšine turnajov kde som hral v takom prípade pauzujúce páry získali za neodohrané rozdania 60 percent topu. Ja preferujem v takom prípade neprideliť nič a pár je vyhodnotený podľa skutočne získaných percent v turnaji. Ak však bolo naplánované hranie proti nejakému páru a ten nenastúpi, tak pauzujúci pár by mal 60% topu získať. Na veľmi veľkých turnajoch, ako je napríklad Pula, je však vysoko pravdepodobné, že niektoré páry v ďalších kolách nenastúpia. Pár proti ktorému súper nenastúpil však nevie identifikovať, či to bolo plánované alebo nie a preto z hľadiska subjektívnych pocitov je prideľovanie 60%, bez ohľadu na to, či to bolo alebo nebolo plánované logické a "spravodlivé". Väčšinou to pár zvýhodní, ale tí čo majú cez 60% sú vlastne znevýhodnení.
Moja schéma
Nezávisle od Poliakov som vymyslel vlastnú schému riešenia Appendixov, popísaná je na stránke:
http://www.bridgekosice.sk/index.php?a=18
Jej nevýhodou je, že kým poľská schéma má vždy len jeden appendix v mojej ich môže byť viac, na druhej strane sa problém redukuje vždy na jeden alebo dva páry navyše.
Výhody minikôl
1. Vyššie popísaný algoritmus je univerzálny pre ľubovoľný počet štartujúcich párov od 19 (v princípe už od 10, ale pri tak nízkom počte párov nie je problém hrať úplný Howell). Aj keď sa na poslednú chvíľu zmení počet prihlásených párov, nič sa nedeje, vedúci turnaja sa vie okamžite prispôsobiť.
2. Desať rozdaní by mal byť každý schopný odohrať bez odbiehania od stolíka kvôli fajčeniu či hygienickým potrebám. Znižuje sa tak možnosť vedomého či nevedomého odovzdávania si informácii. Počas minikola možno zakázať odchádzať od stolíka, s výnimkou nevyhnutnej potreby.
3. Ľahko možno naplánovať a dodržať časový rozpis jednotlivých kôl, pretože sa vždy hrá rovnaký počet rozdaní, kým pri klasickej organizácii počet rozdaní kolíše od 20 do 28, podľa počtu prihlásených párov.
4. Ak v priebehu turnaja jeden-dva páry odstúpia, na organizácii turnaja sa takmer nič nemení, iba presunieme jeden pár z appendixu na uvoľnené miesto a zmeníme rozpis v appendixe.
Nevýhody
Tento spôsob organizovania turnajov má v zásade len jednu i keď dosť podstatnú nevýhodu, vyžaduje 2 až 3 krát vyšší počet sád rozdaní, než náš tradičný spôsob organizácie turnajov. Kým pri 26 pároch nám stačí jedna sada rozdaní, pri minikolách by boli potrebné až tri poprípade dve sady rozdaní. Ak nechceme mať v sekcii s appendixom spriahnuté stoly, appendix má vlastnú sadu rozdaní, ak nám spriahnuté stoly nevadia, stačia dve.
Záver
Tento spôsob organizácie turnajov som zažil iba ako hráč a osobne mi veľmi vyhovoval, vždy po 75 minútach si hráč na chvíľu oddýchne a zregeneruje sily, pri klasickej organizácii sú to 3 a pol hodiny bez oddychu a dostatočného časového priestoru na základné fyziologické potreby. Na Karpatskom pohári si ho prvýkrát vyskúšam ako vedúci turnaja.
http://www.bridgekosice.sk/index.php?a=120
Poznámka: Článok vznikol kompiláciou článkov o poľských minisekciách zverejnených na stránke Košického bridžového klubu.
|